Nestoj vo dverách, buď poď ďalej, alebo odíď!

Autor: Natália Štepanovičová | 24.12.2017 o 0:50 | Karma článku: 2,65 | Prečítané:  346x

Nevládzem. Som unavená. Z teba. Z toho, čo robíš alebo skôr nerobíš, no mohol by si. Budem úprimná, už dlhšie mi víria hlavou viaceré myšlienky. James Blunt mi tu spieva, aká som nádherná a ja plačem. Áno, je to tak, momentálne ma dokáže rozplakať akákoľvek melancholická skladba, je jedno, kto je jej interpretom. V poslednom období o tebe premýšľam viac ako zvyčajne. Neviem, či to je tým, že nás delí už len kúsok od Vianoc, a preto prepínam na nejaký „vianočný mód“ alebo to proste vyšlo len tak. Napriek všetkým okolnostiam to potrebujem zo seba dostať. Von! Oči sa mi už lesknú, ale nie, nebudem plakať. Aspoň nie teraz. Pretože Fergie spieva múdro „veľké dievčatá neplačú“.

Vieš zlatko, bolí ma jedna vec.  Neviem, aká dôležitá som  v tvojom živote.

                                                  

To ma raní.

 

Ubíja.

 

Najzvláštnejšie na tom všetkom je len jedno: Mám pocit, akoby si stál v otvorených dverách a nevedel, čo ďalej. Či ostať, či raz a navždy za sebou zabuchnúť tie prekliate dvere, alebo sa jednoducho nepatrne vytratiť tak, aby ma to bolelo, čo najmenej.

Unavuje ma tvoje večné váhanie a sama neviem, či o takú osobu vo svojom živote stojím. Pretože pochop, aj ja som len človek, mám jedny nervy a toto je na mňa príliš.

Nebudem ti viac volať, prosiť ťa, aby si prišiel, keď ťa najviac potrebujem.  Ty aj tak prídeš len v prípade, ak sa ti to bude hodiť.

Bol si pre mňa dôležitý, možno viac ako si vieš predstaviť. Spravila by som pre teba prvé aj posledné, ale povedala som si dosť.

 

Stačilo!

 

Odtrhla som sa.

 

Od teba.

 

 Od všetkého, čo sme mali spoločné.

 

Všetky spomienky som zahodila.

 

Pre svoje dobro.

 

Nebudem klamať, trvalo mi kým som sa ako-tak dala dokopy. Nemôžem a už viac nechcem žiť v stave, v ktorom sa ti ponúknem na zlatom podnose, ale len vtedy, keď sa ti zachce, alebo ťa nebude mať kto vypočuť.  Patril si k tým najdôležitejším, ktorých som zo svojho života nechcela za žiadnych okolností vyškrtnúť, ale priznávam celkom úprimne – nikdy som nechcela  byť pre teba jednou z možností.

Chcela som viac. Chcela som byť tvojou prioritou, tvojim „NUMBER ONE“.

 

Vieš, že ti budem vždy fandiť, podporovať ťa, ale už to nebudem robiť z takej blízkosti ako doteraz.

 

Lúčim sa. Verím, že si na mňa občas spomenieš a usmeješ sa, pretože ty a tvoje lekcie ma veľa naučili a vyformovali moje odolnejšie, sebavedomejšie ja.

 

A práve za to ti ďakujem.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rusi uverili Putinovmu silnému Rusku

Isté je jedno: Putin nemôže naplniť svoj sľub vojenskej moci a blahobytnej budúcnosti.

PLUS

Odborník na výchovu: Mama má právo povedať dosť

Marek Herman hovorí, že dnešní rodičia majú na seba príliš vysoké nároky.


Už ste čítali?