Zažili ste tento pocit? Ak nie patríte k tým šťastnejším, ale ak áno, určite mi dáte za pravdu, že spoločnosťou často vyslovovaná veta „Prebehol mi život pred očami,“ je v tejto situácii na mieste. Sama som sa blízko smrti ocitla párkrát, avšak najvýraznejšie som sa nad významom tejto vety zamýšľala prednedávnom. Keď som sa dostala do takto vyhrotenej situácie naozaj som začala uvažovať, či život, ktorý som žila, ktorý žijem je ten, ktorý by som prežila znova, ak by sa mi naskytla táto príležitosť. Úprimne, napísala by som alebo povedala, že nie. Pretože, keď mi na pár sekúnd môj život prebehol pred očami priala som si viackrát vysloviť slová ako: ďakujem, prepáč, mám ťa rada, je mi to ľúto... Samozrejme som si najviac priala žiť! Áno, práve vtedy, keď som sa ocitla v tejto situácií.
Ďalšia vec, nad ktorou som sa intenzívne zamýšľala je tá,či žijem tak, aby som bola šťastná a spokojná hlavne ja sama. Nie niekto iný. Aj teraz by som odpovedala, že skôr nie ako áno. Snahou zapáčiť sa druhým, strácame snahu zapáčiť sa samým sebe a to je omnoho dôležitejšie. Ktorý impulz potrebujeme na to, aby sme zmenili postoj prežívania vlastného života? Je to nedostatok lásky, šťastia, zdravia, či uznania spoločnosťou? A ako si môžeme pomôcť?
Môj názor je ten, že všetko sa začína v našej hlave. Ak máme negatívnu optiku, všetko v našom živote bude zlé a nevydarené. Ale naopak, ak vidíme čo i len kúsok pozitívneho aj na negatívnej situácií je to omnoho lepšie. Pretože sa v maličkostiach naučíme vidieť pozitívne a žiarivé svetlo. Keď začneme tieto pozitívne zmeny hľadať v bežnom živote verte mi, že vtedy už nič nebude také, ako bolo predtým. Všetko bude lepšie. Keď prehodnotíme svoje priority a spravíme v nich poriadok uvedomíme si, že sa tešíme už len z toho, ako sme sa ráno zobudili, komu sme pomohli a na koľkých ľudí sme sa cez deň usmiali.
Jedna vedecká štúdia sa opierala práve o to, že sa ľudí, ktorí boli blízko smrti spýtali, čo od toho konkrétneho dňa robili inak. Ich odpovede boli úprimné a mrazivé zároveň. Odpovedali, že si začali plniť svoje túžby. Nečakali na víkend, ani na nasledujúci deň. Začali žiť, konať dobro a plniť si tie sny, ktoré buď odkladali pre nedostatok času alebo pre nedostatok odvahy.
Skúsme prehodnotiť naše doterajšie postoje. Prekonajme strach! Robme to, čo chceme bez ohľadu na limity. Robme to preto, aby sa neskôr dostavilo šťastie a spokojnosť z nášho jestvovania. Nerezignujme, kráčajme vzpriamene vpred novým výzvam a situáciám. Pretože raz nám svoj vlastný život naozaj prebehne pred očami tak sa uistíme, že sa bude na čo pozerať. Ak ste sa dočítali až sem, urobte niečo na čo dlho zbierate odvahu. Nie kvôli iným. Ale kvôli sebe. Teraz. Pretože zajtra môže byť neskoro.
